Biológia potkana hnedého

Potkan hnedý (Rattus norvegicus) je hlodavec rodu Rattus často zamieňaný s potkanom tmavým  (Rattus rattus). Základným rozpoznávacím znakom je jeho lysý a šupinatý chvost, pri koreni nápadne zosilnený, ktorý je kratší ako telo. Hlava je spredu mierne zaoblená, oči sú drobné. Slabo osrstené ušnice sú krátke (pri prehnutí nedosahujú k očiam). Vo sfarbenie chrbta prevláda šedohnedá až hnedý odtieň, spodná strana tela je sivastá. Chvost je zvrchu tmavší než naspodku. Samice májä 6 párov mliečnych bradaviek. Potkan sa v prírode dožíva 2, v zajatí až 3-4 roky. Potkan je stredne väčší hlodavec. Dĺžka tela býva v rozmedzí 160-270 mm, chvost je kratší ako telo a meria 130-200 mm. Veľkosť zadných labiek je 30-45 mm, uši majú 18-22 mm. Dosahuje hmotnosti 140-500 g, v zajatí až do 900 g. Samce sú robustnejšie, samice bývajú až o 1/3 menšie. Samica máva páriace obdobie niekoľkokrát do mesiaca. Gravidita trvá 21 až 24 dní, v jednom vrhu máva zvyčajne 4 až 7 mláďat, ale nie je výnimkou vrh o počte 15 mláďat. Mláďatá sa rodia holé a slepé, plne osrstené bývajú do 14 dní, oči otvárajú počas 14. - 16. dňa. Do 3 týždňov sú kojené. Plne samostatné sú približne po mesiaci. Pohlavnú dospelosť udávajú zdroje rôzne od 1,5 do 4 mesiacov.  Samice odchováva 3 vrhy do roka, vo výborných podmienkach môže mať 5 a viac vrhov.  Samice potkanov majú schopnosť v ranej fáze gravidity ukončiť túto gravidita počas nevhodných podmienok alebo najmä z dôvodu, že sa stretne s vhodnejším samcom s lepším genetickým potenciálom. Potkan je všežravec, väčšina jedálnička sa skladá cca z 60-80% z rôznych semien tráv a obilnín či zeleniny, zvyšok tvoria bielkoviny z vtáčích vajec (konzumuje vajcia domácich i vodných vtákov) alebo mäsa. Podľa iných údajov však u neho prevažuje živočíšna potrava. Pri nedostatku inej potravy je schopný napadnúť väčšie zvieratá až do veľkosti králika.  Denne skonzumuje potravu v množstve asi desatiny svojej telesnej hmotnosti. Potkan ako akýkoľvek iný hlodavec potrebuje obrusovať svoje hlodavé zuby, ktoré obrusuje najčastejšie na tvrdším druhu potravy (chleba, konáre), ale je schopný sa podobne ako myš prehrýzť cez betón alebo slabšie druhy pletiva a káblov (zliatiny medi a hliníka a podobne mäkké kovy) .